DAMASK, BRATISLAVA. Zvrhnutie 54-ročnej dynastie Asadovcov dostalo do popredia povstalecké hnutie Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktoré stálo za bleskovým obsadením sýrskej metropoly. Odvtedy uplynuli už takmer dva týždne, no politický vývoj v krajine stále nie je o nič predvídateľnejší.
Po páde režimu diktátora Bašára Asada sa pozornosť okamžite presunula na vodcu rebelov známeho ako Abú Muhammad Džawlání, z ktorého sa stal de facto líder vojnou zničenej Sýrie.
Korene skupiny HTS siahajú k teroristickým organizáciám, ako je Islamský štát či al-Káida, ale Džawlání zatiaľ nezaviedol prísne opatrenia, ktoré zvykli uplatňovať teroristi. Namiesto toho sa skôr zameral na oslobodenie štátu, ktorý sa od roku 2011 zmieta v občianskej vojne.
„V súčasnosti stále vôbec nevieme, ako sa bude situácia v Sýrii vyvíjať. Avšak ponuka scenárov je relatívne pestrá - od jedného pólu, v ktorom by išlo o boj všetkých proti všetkým až k druhému pólu, v ktorom by išlo o stabilizáciu sýrskej vlády,“ povedal pre denník SME politológ Josef Kraus.
Islamisti sú zatiaľ bez globálnych spojencov, nakoľko HTS mnohé štáty považujú za teroristickú organizáciu. Teraz je pre Džawláního kľúčové najmä to, aby vo svete zmenil pohľad na povstalecké hnutie.
V článku sa dočítate:
- že v Sýrii nemôže nastať liberálna demokracia,
- ako skupina Hajat Tahrír aš-Šám vládla v provincii Idlib,
- o Džawláního marketingovom prerode,
- odkiaľ mala HTS zbrane,
- čo rebeli povolili ženám,
- kto ťaží najviac zo situácie v Sýrii.
Žiadna výnimočná zmena
V približne 23 miliónovej krajine žijú predovšetkým sunnitskí moslimovia, ale aj rôzne menšiny vrátane šiitskych moslimov, kresťanov, drúzov a alavitov, medzi ktorých patrili tiež Asadovci.
Občianska vojna v Sýrii za trinásť rokov vysídlila takmer polovicu populácie. Väčšina obyvateľov zostala vysídlená vo vlastnom v štáte, kde trpeli buď pod diktatúrou Asadovho režimu, alebo pod tyraniou Islamského štátu - obe strany zvykli ľudí mučiť a vraždiť na dennej báze. Zvyšok migroval predovšetkým do okolitých krajín v regióne Blízkeho východu, ale tiež do Európy.
Džawlání, ktorý po prevzatí moci všetkých požiadal o to, aby ho nazývali jeho pravým menom Ahmad Hussein Šara, zmiernil orientáciu HTS ešte v roku 2016. Doposiaľ skupina nepoužila brutálne metódy na potlačovanie disentu alebo presadzovanie extrémnych islamských praktík.
To však ešte vôbec podľa Krausa neznamená, že Sýriu čaká aj výnimočná zmena v politike.
„V krajnom prípade etablovania sýrskej vlády by som rozhodne nehľadal nejakú liberálnu demokraciu západného strihu. Tamojšie podmienky to jednoducho nedovoľujú. Môžeme sa baviť akurát o tom, aká forma islamskej diktatúry nastane a nakoľko bude chrániť práva náboženských menšín,“ vysvetlil.
Politológ sa domnieva, že v súčasnosti do vývoja zasahuje množstvo premenných, ktoré môžu nastoliť scenár podobný vývoju v Afganistane, prípadne v Líbyi.
„Jednotlivé skupiny vôbec nie sú jednotné a je tam množstvo rebelov s odlišnými ideovými nábojmi. Všetci budú rozhodne chcieť nejaký prístup k centrálnej moci, ekonomickým statkom a finančným tokom, čo môže veľmi ľahko viesť k vzájomnej konfrontácii a vypuknutiu vojny.“
Vymáhanie poriadku
Rebeli z HTS spravovali od roku 2017 časť provincie Idlib na severozápade krajiny. Do 8. decembra išlo o jediný región v krajine, ktorý ovládali a nastolili tu určitú stabilitu s pragmatickým prístupom.
Denník New York Times sa preto domnieva, že budúcnosť Sýrie môže do istej miery pripomínať spravovanie tejto provincie.
Kraus však zostáva skeptický. „O tom, ako to v Idlibe naozaj vyzeralo, nemáme dostatočne veľa informácií, ale k nejakému tvrdému vymáhaniu islamského práva tak, ako to poznáme napríklad z čias Islamského štátu v Sýrii a Iraku alebo z čias vlády Talibanu v Afganistane, skutočne pravdepodobne nedochádzalo,“ vysvetlil.
Podľa sýrskych obyvateľov povstalci v Idlibe napríklad zakázali obchodovanie s alkoholom, ale nesnažili sa z provincie vykoreniť pijanov. Ľudia mohli aj fajčiť.
Rebelská skupina zároveň na ulice nepostavila morálnu políciu na presadzovanie prísnych sociálnych kódexov, ako to napríklad zaviedol Irán.
A keď v istom bode zástancovia tvrdej línie namietali, že je nové nákupné centrum postavené pod záštitou HTS hriešne, pretože umožňuje mužom a ženám stretávať sa na verejnosti, tak ich idlibskí lídri prehlasovali.
Napriek všetkému vládnutie rebelov v Idlibe podľa Krausa nemožno vztiahnuť na súčasný vývoj v Sýrii, pretože išlo o rozdielne podmienky, nielen ohľadom veľkosti územia, ale aj politického podhubia.
„Určite pôjde o úplne iný druh vymáhania poriadku, než rebeli poznali v Idlibe, kde mali pod kontrolou relatívne malé časti provincie. Treba si tiež uvedomiť, že ich režim pripomínal akýsi vojenský tábor so špecifickými pravidlami, keďže prebiehala sýrska občianska vojna, ktorá sa ešte stále neskončila.“
Kto je kto v Sýrii a aké majú vzťahy povstalci, ktorí zvrhli Asada Čítajte Povstalci časom z Idlibu vyhnali iné extrémistické skupiny, pričom frakcie medzi sebou stále bojujú, upozorňuje Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie.
Šara v stredu povedal, že nechce zo Sýrie urobiť verziu Afganistanu, nakoľko ide o rozdielne krajiny, ktorých obyvatelia zmýšľajú odlišne. Sýria je podľa jeho slov vyčerpaná vojnou a nie je hrozbou pre svojich susedov ani pre Západ.
„Teraz, po tom všetkom, čo sa stalo, musia byť zahraničné sankcie zrušené, pretože boli namierené proti starému režimu. S obeťou a utláčateľom by sa nemalo zaobchádzať rovnako,“ povedal pre televíziu BBC.
Šara tiež dodal, že verí vo vzdelanie pre ženy. „Myslím si, že percento žien na univerzitách v Idlibe je viac ako 60 percent.“
Povstalci v meste Idlib zároveň dlhodobo prevádzkujú rozvody vody a elektriny, odvoz odpadu aj budovanie ciest a chodníkov.
„Tvrdú líniu v skupine jednoducho odsunuli na vedľajšiu koľaj,“ povedal pre The New York Times analytik Orwa Ajjoub. „Islamisti, ktorí chcú vládnuť, sú pragmatickí.“
Historicky však medzi členmi HTS panovali nezhody ohľadom spôsobu vládnutia, čo bude podľa Ajjouba pravdepodobne pokračovať aj naďalej.
Primárnou otázkou teda zostáva, či rebeli, ktorí sa snažia zostaviť sýrsku vládu, dokážu znásobiť to, čo dosiahli v chudobnom agrárnom regióne s relatívne malým počtom obyvateľov, uvádza The New York Times.
Džawláního prerod
Napriek všetkému Západ HTS aj naďalej označuje za teroristickú organizáciu, čo sa Šara úpenlivo snaží zmeniť.
„Za posledných niekoľko týždňov sme u Džawláního mohli zaznamenať pomerne zaujímavý prerod. V podstate sa z poľného veliteľa a vodcu teroristov stal politik a diplomat. Samozrejme, ide o cielenú marketingovú kampaň, ktorú možno organizuje Turecko, keďže dlhodobo podporuje HTS,“ vysvetlil Kraus.
Všetci aktéri vedia, že si Šara musí získať priazeň Západu, ktorá je pre legitimitu novej sýrskej vlády na svetovej úrovni kľúčová.
„Sýriu musí reprezentovať politik, nie terorista,“ uviedol Kraus. Zmena imidžu je podľa politológa zároveň istým gestom voči Západu, ktorým Šara naznačuje, že je nová sýrska vláda pripravená vytvoriť podmienky na nadviazanie spolupráce.
Medzi ciele rebelov rozhodne patrí napríklad nejaká forma obnovy Sýrie, ktorá by sa bez pôžičiek Západu uskutočňovala iba veľmi ťažko.
V provincii Idlib vyberala HTS na vlastný chod poplatky za všetky druhy tovarov a podnikov. Povstalecké hnutie nezverejnilo oficiálne čísla, ale humanitárne organizácie pôsobiace v Idlibe odhadujú, že mohlo mesačne vygenerovať cez 15 miliónov dolárov, uvádza The New York Times.
„Je však otázne, nakoľko je Džawláního prerod vierohodný. Osobne podobným veciam neverím. Viem si predstaviť, že kvôli nejakému pragmatizmu môže byť jeho skutočná podstata potlačená, ale to neznamená, že neskôr nevyvrie.“
Obrovský chaos
Sýria je podľa obyvateľov od pádu Asadovho režimu lepším miestom pre život, ale vzostup islamistov im spôsobuje obavy z útlaku menšín aj napriek uisťovaniu rebelov.
Približne 45 kilometrov od Idlibu leží kresťanská dedina Quniyah, v ktorej pre Asadove represie zostalo iba 250 ľudí.
„Najprv to bolo veľmi ťažké,“ povedal pre BBC mních Friar Fadi Azar s tým, že HTS kresťanom skonfiškovala majetky a obmedzila ich náboženské rituály.
„No v posledných dvoch rokoch sa povstalci zmenili... Dali nám viac slobody a vyzvali kresťanov, ktorí utiekli, aby sa vrátili do svojich domovov. A či sa im dá veriť? Nemáme inú možnosť,“ povedal. „Veríme im.“
Predpokladá sa, že HTS má od 10- do 60-tisíc bojovníkov. Jadro skupiny však zrejme tvorí okolo 15-tisíc osôb s približne rovnakým počtom záložníkov.
Ich hlavným zdrojom zbraní bola zvyčajne korisť zo sýrskych vojenských základní alebo od iných milícií, uvádza The New York Times. HTS však zároveň financovalo Turecko, ktoré vojenskými zložkami skupine prispelo aj v ofenzíve Damasku.
Okrem iného sa zdá, že zo zvrhnutia Asada zatiaľ najviac ťaží práve turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.
Sýriu teraz čaká v prípade zahraničného zasahovania do domácich záležitostí zložitá situácia. Kraus sa domnieva, že čokoľvek môže vyústiť do rozpadu krehkého sýrskeho systému.
V štáte pokračuje turecká vojenská intervencia proti Kurdom, izraelské bombardovanie sýrskeho územia aj iránska snaha o obnovenie vplyvu. Na mieste sa zároveň nachádzajú ruskí vojaci, ktorí po Asadovom úteku opustili vojenské základne, ale aj americkí vojaci, ktorí spolupracujú s Kurdmi.
„To všetko iba posilňuje pravdepodobnosť, že sa celá situácia HTS vymkne z rúk a vyústi do občianskej vojny všetkých proti všetkým - a nehovorím iba o povstaleckých frakciách bojujúcich proti sebe, ale o kurdských, prípadne iránskych milíciách, ktoré tiež môžu byť na mieste dislokované, no aj o ozbrojených silách Izraela alebo Turecka,“ dodal pre SME Kraus.
„Dohromady to môže vytvoriť obrovský chaos.“
Vo štvrtok protestovali stovky Sýrčanov v centre Damasku. Od nového vedenia krajiny žiadali demokraciu a dodržiavanie práv žien. „Chceme demokraciu, nie náboženský štát,“ skandovali demonštranti na Umajjovskom námestí.
